I've got a hippy hippy shaaaake

Popravde žečeno, dačo natoľko amerikoidné ako Helovín veruže neoslavujem, ale tentoraz sme museli s Majču spraviť výnimkoš. Dôvod – no predsa školská disko oslava na tému Bubáci a tekvicové riťe! Tuhomilné rozmýšľanie nad výberom kostýmu mi dokonca znemožnilo zaoberať sa mitochondriami a eukaryotickými bunkami. [Napokon, z bioly sme tú sľúbenú písomku ani nepísali, takže nebolo treba.] Vďaka mojim a Majkinym mozgovým káblom poprepájaným bluetooth signálom sme mysleli na jedinú a tú istú masku – DETI KVETOV!! V podstate nám nebolo treba zhotovuvať špeciálne kostýmy a doplnky, všetky “flower power” handry sme mali v skriniach :D A čo sa týka takej tej mierovo-flegmošsko-feťáckej aury vznášajúcej sa okolo podstaty hipíkov, tá sa nám uprieť nedá, aspoň dve z tých vecí náš charakter obsahuje, takže chacha.

Jedna vec bola však mať ideály a druhá ich aj sotiť do reality. [To sa aj trocha rýmuje.. ne?] Nepomysleli sme totižto na maličkosť súvisiacu s prezentáciou imidžu veľmi konzervatívnym Trnavčanom. Predsa len, dlhé voľné polopriesvitné sukne, rozjarené vlasy, moje deravé číny, Majkine disko brejle a šatka kolem čela nevyzerali celkom nepriehľadne. Avšak vďaka odolnosti, psychickej sile a odvahe sme, síce frflavo a nadávajúc jedna druhej do sprostaní a všetkých druhov farmárskych zvierat, napokon došli bez kopačky skíňackou kanadou pred všeznámy gengsta klub Relax. Dosť trapas – na parkete prázdno jak v náckovskej hlave. Odšuchtali sme sa teda do môjho oblúbeného baru Castle Café na pifčo a dačo na zahriatie O:) [Teda len ja, lebo Marienka je trt, kerý sa tvári, že abstinuje.] Keď sme sa vrátili naspäť do Relaxu, žúr v plnom prúde a my ako tancuchtivé lososy sme doň vplávali :D

Ďalej už hádam ani netreba obšírne pokračovať, zhrniem to len – fantasticky sme si zapogovali [A tým aj trocha zmrzačili pár ľudí], predviedli disko kreácie typu umývanie okien, Dežo – potápač a tak podobne, užili sme si čarovnú vôňu potu a hlavne pohľad na trsajúcich profákov !

Ako bonus zdarma pribaľujeme autentické pesničky:

Keďže je lepšie párkrát vidieť ako raz počuť, nech sa lúbenká, foto zábery

No krása..














Zežrala bych jej to flavr pavr tričejzo !














Vidno, že tam bolo riadne nedýchatelne a zapoteno hlavne.



















Ak sa domnievate, že tamtá ťažko identifikovateľná príšera je pani profesorka Vlasta Ružová......................... Tušíte správne !!!











A toď ďalšie ohyzdy - Pati a Saši















...Detektívny dôkaz, že sme našu vtedyvečernú funkciu zhýralých hipisáčiek vzali vážne...





Sme sa pokúsili naimitovať výraz tváre pri ťahaní si z ušúlanej trávy pomätenotvornej..

Čítaj ďalej

..Samota..

Šum krokov rozleptáva ticho
rozhovoru medzi mnou a samotou.
Tvoríme osudový pár,
niekoľko nevier,
pauza, čo nič nevyrieši
a znova spolu,

rozchod v nedohľadne..

Čítaj ďalej

..Moje psisko..

Meno: Khitu (alebo kompromisy ako Kity, Kitina, Kitinka)
Rasa: americký stafordširský bulteriér (píš, jak čuješ)
Povaha: na zaplakanie
Podoba s pánom: očividná

Vo vlastníctve tejto obludy som sa ocitla presne na moje narodky, čiže 16-teho júna tohto roku. Musím teda zverejniť pár ukážok jej podoby, keď to bolo ešte rozkošné nevinné šteniatko.

No, trochu nás to skockuvalo, ale nevadíí. Toď Khitušiak odfotený 17-teho júna, šak vidno aj tú moju bledotu poukazujúcu na nedostatok slniva.
























ááá moje malé gugi bugii.. Len uvariť a zjesť od rozkoše !!
























Všímajte ten figliarsky výraz tváre a lá podomový lupič :D














7.august - šteňacinida sa jej už z tváričky vytratila, ale to krivé ucho jej tiež na vážnosti nepridáva.























Uplne jak mutant. Stále mi musí dokazovať to podobiteľské puto medzi nami, sakra.

Čítaj ďalej