Úvahišn

Moje dnešnovečerné psychické rozpoloženie ma donútilo k premýšľaniu. [Presne tak, ja Ľubica M., so starovekými keltskými koreňmi pozostatkujúcich sa v roztrúsenom obyvateľstve severného Škótska (pre menej kompletných - dělám si prdel, abych rozšírila vetu a naštvala tých, čo sa chcú z mojho výkladu aj dačo dozvedieť - čo by sa v psychológii nazvalo asi do neba trieskajúca naivita presahujúca hranice imbecilizmu]
Takže, áno, tú podivnú hmotu zakotvenú v mojej lebke aj občas používam a premýšľala som nad tým, ako je možné, že priama odroda homo sapiens sapiens (i keď značne zhybridizovaná) pociťuje počas jari tak abnormálny príval endorfínov a rujných hormónov (:D), akoby mala v čele narazené parohy a miesto končatín kopytá, či skôr pásikavý kožuch a labky zakvetvené hrubými pazúrmi. Veľmi stručne povedané, na jar som jednoducho divšia ako inokedy. [Niežeby som niekoho z tej masy dychtivo hltajúcich každé moje slovko z týchto trapr výlevov chcela náročky zamešiť (odvodené od slova mech - hodiť do jedného vreca.. oficiálny frazeologizmus, spomínate?) do skupiny, ktorá mojím myšlienkam a debilistickému slovníku nerozumie (čiže zvyšku sveta). Len som prestala veriť skôr, ako som vobec začala (tak toto by sa malo zapísať do citátov).]
Avšak vzľadom na to, že celú jeseň a zimu som povačšine vymrdzovala svoj prudko zdutý výraz tváre vytvarovaný vskutku intenzívnymi depresiami, mi príde táto uškerená zmenišn celkom príjemná. I keď tým dobre vyzerajúcim tmavovlasým chalanom so zanedbanou briadkou a pekným zadkom, ktorí sa po Trnave špacírujú v húfoch (jak medúzy:D), asi riadne lezú na nervy moje sliny vytekajúce z kútikov užasnuto, ba až úchylácky pootvorených úst a chtivé pohľady [ - predvádzané za spolupráci troch ďalších otarených kamošiek, samozrejme, abych ja nevypadala ako tá najnemorálnejšia].
A čo sa ICQ režimu týka, mrochty, ktoré ma majú medzi kontaktišnami, mali asi riadny tik brnknúť do Veľkého Zálužia [pozn. autorky - vo Veľkom Záluží je psychiatrická liečebňa], nech si po mňa radšej prídu. Našťastie, výhoda anonymity internetového besedovania ma zachránila, takže nikto ani omylem netuší, v kerej časti nášho zapadákova to bývam :p
Takže, koniec dobrý, všetko dobré.. :)