..Nedeľa po šlehlotsky..

No čo vám budem vyprávat, keď som venku s Maji, tak ma nuda obchádza jak diskofil bandu náckov [Len tak btw, dúfam, že to nebude dotyčná pošahaná osoba čítať, lebo nemám rada namyslených ľudí:p]. Proste, tuším je to jediný človek na tejto skazenej planéte, kerý má podobný humor, jak ja, tak si asi vedno predstaviť, že keď sme spolu, tak je erdžanie a krochkanie (šak my víme, pre kerú je čo charakteristické O:) upričinené výbuchmi smiechu počuť na míle od nás :D
Jako ždy, prv sme zamierili na naše fejvorit húpačkišn. Dokonca nebolo potrebné vrhať manstr pohľady na malé deti, aby sa našim obrovským ritiam ušla naša obľúbená veliká húpačka, keďže bola úplne dobrovoľne voľná. Samozrejme, znova sme sa pokúšali dotknúť sa nosom nebies za zvukovej kulisy buchotu a rachotu, teda eh kch.. „hrania“ dákej začínajúcej kapelky v Kalokagatii hneď oproti.. Potom sa móžem čuduvat, že mi bolo tak blbje, keď sme to (alebo skór len ja? O:) rozhúpali, až mi skoro moja velice dobre uviazaná bota vyletela z nohy ! Alebo noha z boty? Morbid myšlienky nechám radšej na neskôr, teraz som sa chcela písomne venovať tomu masakru, čo nastal po tom, jak sme sa dvojnožky doplazili na trnafské „tralafgar skvér“ :D
Medzitým sme sa zastavili v Bille v tom tfujky Maxe, aby sme nakúpili zásobu rožkov. Prečo? No lebo ! [Jak vraví naša milovaná profesorka Pink] Ale ne, proste také ušlachtilé srdcia a ešte ušlachtilejšie (duté) hlavy sa rozhodli nakŕmiť holubičiu populáciu Trnavy. Rozložili sme sa teda na tých zablšených kreslolavičkách na námescí a vytasili muníciu. No a tučnučké holúbky zvyknuté na milosť a rozmaznávanie zo strany trnavských občanov pricupkali k nám a vďačne prijali náš olovrant. Pomedzi nich sa pritutlali dáke vrabce, ktoré sa stali okamžite našimi chránencami a kúsky rožkov sme nenápadne hádzali práve im pod labky, i keď nebolo treba, keďže tie krpaté operence boli na hmotnostnú prevahu holubov pripravené a vyzbrojili sa neoblomnou odvahou, brilantnou stratégiou a hlasným hrôzynaháňajúcim pišťaním. Ako sme si tak vychutnávali pohľad na zväčšujúce sa brušká vrabčekov, ako mátoha sa pri nás zjavil VILO TRAVOLTA !!! [Pre tých, čo ho neznajú: po prvé - závidzím !!! Po druhé - proste profešenl balič, aneb big celebrita tmavšej pleti, aneb nová verzia Honzíka Novotného ponúkajúca miesto „růži“ a „neuvěřitelného bohatství“ svoj šarm a pohľad na svoje mužné paže.] Som mu síce vďačná za krátke pozdvihnutie môjho nízkeho krvného tlaku, ale jeho otázka akože „Baby, je tu volné?“ bola i tak riadna drzovica ! Okamžite sme sa začali vyhovárať na všetko nemožné (for iksampl - ctené miesta povedľa nás sú obsadené pre našich frajerov), len aby nám dal pokoj. Vilino bol síce pár sekúnd neoblomný jak súprava nožov z telešopingu, no akonáhle vystriehol, že naň kričia dáke pipky kúsok od nás, akoby sme sa v tej sekunde zmenili na bezfarebnú plynovú hmotu a už aj šramotil k nim. Ešteže tak :D