Lil bit of shcodoradost :D

Nachádza sa vo vašom okolí človek, ktorému sa vo všetkom darí, keďže má v sebe riadnu dávku cieľavedomosti a húževnatosti a i keď to priznáte nedobrovoľne, aj kvapec inteligenčného kvocientu, no zároveň dokáže byť tak neznesiteľne otravný a detailistický, až to v päte pichá? Myslím, že určite hej a väčšine ľudí dokážu také typy uviazať na nervových káblikoch statný uzlisko. Medzi tých trpiteľov patrím aj ja, keďže jedno také obzvlášť yperitné decko zo skúmavky je oficiálne môj spolužiak, ba ešte horšie - sedí priamo za mojím chrbtom!
No čo budem vravieť - typický bifľoš ! Pred každou písemkou hysterčí, že dostane štyrku a čo sa nestane? Tú štyrku poväčšine schytám ja a on jednotku aj s imaginárnu hvezdičku !! No dobre, to sa ešte pokúsim prežuvať, dokonca aj tie jeho zúfalé pokusy opraviť si dvojku, čo zlapal z písemky z funkcií z matiky. Ale čo mu neodpustím, ani kebyže má škótskych predkov a vie hrať na gajdy, je to, že si navráva a všetkých presviedča, že je naprosto normálny - hlavne mňa, osobu, ktorá o normálnosti može vyprávať asi tak, jak kandidujúci prezident o dobre pre štát. No tak teda prepáčte, ale keď ON je normálny, tak zo mňa sa kľuje ženská obdoba Džimiho Pejdža, namojdušu. Skutočne totižto nedokážem prehltnúť fakt, že niekto sa nevie zmieriť s vlastnou nenormalitou a pritom ostatných okolo seba (v tomto prípade mňa) častuje prívlastkami ako „nenormálna“, „šibnutá“, „trafená“, etc.. Pche..
A proč mi príde tento deň tak neskutočne krásny? Začnem od hodiny slovenčiny, kedy nám profka konečne doniesla opravené písomky, teda diktát plus praktická časť, ktorá spočívala vo vymýšľaní frazeologizmov, zaradení slov do štýlových skupín a podobných jednoduchých vecí. Keď som sa dočkala svojej práce a zjastrila dve veľké jednotky v krúžku, nedokázala som vo svojej ústnej dutine utíšiť preradostný výkrik :D Za nula chýb v diktáte a 31,5 bodov z celkového počtu 33 ! Okamžite som sa obrátila k spomínanému lúzerovi (z čisto morálnych dovodov nezverejňujem jeho meno) a čo nevidzím? Štyrec pri diktáte, presne osem chýb. xD xD V tej chvíli som sa už dozačista prestala ovládať a spustila som škodoradostný rehot s jemnou prímesou lamieho erdžania. Ešte k tomu som zistila, že z praktickej časti mal len 31 bodov. Skutočne som neni škodoradostná (eh kch pf), ale táto situácia zapríčinila priam tsunami endorfínov do každučkej bunky môjho tela :D Samozrejme, podpichačné reči príšeráka, čo sedzí vedla neho, sa mi darilo s ľahkosťou preslychávať (šak čo zmôže veta na štýl „Aj náhody sa stávajú.“ s hrubým posypom irónie proti dvom jednotkám ze sloviny? :D).
Uf uf, neskončila som ešte ! Na informe sa konečne uráčil autorizovať ma na ICQ a to z čisto pracovného dôvodu - hranie rps (resp. kameň, papier, nožnice v ajsikjú prevedení). Naša Kocka zrejme pyšno predpokladala, že ma zetre po pár ťahoch, no moja hybrid logika mi pred týmto ponižujúcim faktom hodila záchranné bejvoč plavátko. Keďže zazvonilo na prestávku a mesijé profesér Ulašin nás už hnal ze svojej milovanej učebne, skončili sme pri nerozhodnom stave (hracom, samozrejme !!). Sme sa teda dohodli, že budeme pokračovať pri domajších kompoch.
A jak inak - akonáhle sa ten príšerák dovalil na ICQ, bez pozdravu mi poslal pozvánku na hru. Temu sa vraví gentleman ! Už si presne nespomínam na priebeh hry, ale spomienka, že som tú mrochtu porazila 3:1 na sety sa mi zakorenila do pamäťovej časti mozgu tak pevne, že ani ožran túr v Káčku či na hodovej v sedlači našej mi ju neodfúkne :D