..Vytie na lampu aneb trocha vína robí svoje..

..Koncert - časť druhá..

Jak ždy, aj teraz som musela riadne nakopnúť motor, aby sa mi neušiel len pohľad na zadnú časť busu. I keď to v sukni a teniskách, ktoré som si nestihla ani uviazať, bolo o niečo náročnejšie, ale zvládla som to nakonec. V buse ma dokonca „obšťastňoval“ pohľad na jedného vlasatého týpka navlečeného v tričku s logom „Canibal Corpse“ (metalová vreskot kapela, ktorú, našťastie, nepoznám), často ho stretávam v buse cestou do školy. Keď som vystúpila, Luce na zastávke nebolo, ta jej volám, že dze je. Keďže tá mrcina si dáva načas jak ja, musela som jej ícit naproti !!!
Možno to znie neuveriteľne, ale nezablúdila som a úspešne sme sa stretli :D Po ceste som sa ešte snažila manikúrovými nožničkami úplne zneškodniť žiarivo biely štítok dosť kontrastujúci s čiernou farobu trička (keďže som si ho schválne obliekla naruby, aby som nemusela zbytočne vystavovať na obdiv ten narcistický nápis na ňom, že Nobody’s perfect, but me...), takže som u okoloidúcich určite vzbudzovala dojem serióznosti a hlavne nedrbnutosti. Rutinaa :D
Pred Káčkom som akosi dostala šialenú chuť na zmrzlinu, takže sme si to na minútku odparkuvali do radničnej cukrárne. Teda vlastne Lucinka ostala radšej pred vchodom (ten zmrzlinár vo vnútri asi prechovával hlbokú nenávisť k čiernovlasým ľuďom a Luc jeho hnev vycítila), kým ja som si oranžovučkou zmrzlinkou zdrsnila imidž. Mňamošky.
Potom sme ešte netrpezlivo čekali na Mareka, teda úprimne a vypočítavo povedané - na jeho lístky a hor sa dnu :D
Spočiatku som normálne že nestíhala zatvárať ústa od teho, čo som tak zívala od nudy. [No dobre, ten okamih, jak sa mi prihovoril modrančanský vlasáč s Canibal Corpse tričkom, že „Holka, neni si ty z Modranky?, nebol až taký zaspaniahodný. Teda hlavne pre Lucu, keďže si ze mna odvtedy robila prdel kvoli nemu a spomínala ho častejšie, ako mi bolo príjemné.] Lenže od tej osudnej chvíle, ako nám Lucin milenec Rado (:D) násilne podstrčil fľašu bieleho vína [Až tak násilne to síce nebolo, ale aj tak za všetko zlé môže vždycky chlap, takže na tom vlastne nezáleží O:]. Lucišn si dala do polnoci úžasné predsavzatie - že vypijeme takmer neporušený dvojlitrový obsah fľaše, aby sme nášho alkoholického sponzora naštvali. Priznám sa, že ma nemusela dlho prehovárať a fľaša bola onedlho o dva litríky vína odľahčená. Samozrejme, nie sme žiadne notoričky, ale šľachetné ženy a tou močovinou sme ponúkli Moniku s keksíkmi z Kauflandu, blond Jurka so seksi dvojitým pohľadom (akože brejle mal), veľmo sympatišn chlapcov z kreslolavičky odvedľa a ešte (podotýkam, že nechtiac) tie bujné kry divo rastúce hneď za nami :D Dokonca sa mi ušlo aj pár hltov piva, takže úchyl sklony, keré sa u mňa zvyčajne objavujú v stave pripitosti, boli veru opodstatnené. Netreba sa však obávať, že som šla svoje hormóny vypudiť na dákom nevinnom a bezbrannom mužovi, ale tá hybrid palmička pred Káčkom, kerú som do sýtosti vyombjímala, má ze mna určite traumu :D Nejasne sa mi v hlave zjavuje aj spomienka, že sa vo mne prebudili aj vlkolačie pudy a keďže spln mi nebol k dispozícii, musela som sa uspokojiť s alternatívnym zdrojom zavýjadla - lampou !
No ale dobre bolo, to sa musí nehat (: Okolo pol dvanástej pre mňa došli naši, takže som sa musela trocha sčlovečiť, aby som nemusela na druhý deň hodinu v kuse počúvať prudko poučnú prednášku na tému „Mladiství a alkohol“. Síce rodiče podľa výparov z mojej ústnej dutiny usúdili, že som pila pivečko, ale na tento zlatistý mok nemajú (vďakabohu !!!) také ťažké srdce, takže som vyviazla bez psychického zranenia a na druhý deň mi maminka ochotne pripravila sardinkovú pomazánku a tatinko si zo mňa robil srandu, čo je u nás znak dokonalej pohody :D