Old rock and roll

Nejaké pejky od mužov typu Elvis Presley, Carl Perkins, Jerry Lee Lewis....

Čítaj ďalej

Beletrizovaný životopis

Abych to tu nemala také neaktuálne..

16. jún v roku 1991 bol ten deň, kedy sa v trnavskej nemocnici poprvý a rozhodne nie posledný krát rozozneli lahodné tóny môjho vrieskania. Z nového člena rodiny boli všetci nadšení, pravda, okrem mojej sestry a brata. Tí boli nútení znášať príšernú povahu, ktorá bola v spoločnosti iných ľudí ukrytá za presvedčivo anjelskym výrazom.
Na krátke obdobie, kedy sme žili v byte na jednom z trnavských sídlisk, mi neostala žiadna vlastná spomienka. Až po presťahovaní do rodinného domu v Modranke pamäť začala zaznamenávať moje detstvo v hmlistých útržkoch. Z čias škôlky to bolo hlavne inklinovanie k autíčkam a naháňačkám s chlapcami, odpor k popoludňajšiemu spánku a „pochúťkam“ podávaných v jedálni, na prvom stupni základnej školy prvé priateľstvá nezaložené len na základe získania spoločníkov pri infantilnej hre. Z hlavy mi nevymizli ani spomienky na to množstvo živočíchov, ktoré u nás najmä vďaka otcovi našli útočište: koza, sliepky, myši, škrečky, činčily, papagáje, andulky, psy a v mojej izbe tiež nelegálne odchované slimáky a lúčne koníky. Lásku a istý rešpekt voči zvieratám som teda zdedila práve po ňom a predpokladám, že tento cit ma bude sprevádzať po zvyšok života.
Na druhom stupni som si vari nikdy nezvykla na prísnejší režim. Našťastie pre mňa, učiteľky spozorovali, že nemám až takú prázdnu hlavu, ako sa na prvý pohľad zdá a mali občas pochopenie pre moju neprekonateľnú lenivosť. „Vďaka“ nej som žala úspechy len v predmetoch, na ktoré sa nebolo treba nejak obzvlášť pripravovať, stačilo len počúvať na hodinách. To bola pre mňa najmä gramatika a dejepis. Práve pani učiteľka týchto predmetov ma naučila, že skutočné a trváce vedomosti nenadobudnem bezduchým bifľovaním sa poučiek. Jej radou sa riadim aj na Športovom gymnáziu, kde práve študujem a i keď niektoré moje známky rozhodne nie sú súce na pohľad, nemožno pripisovať vinu pani učiteľke, ale lenivosti, ktorá nie a nie sa odo mňa aspoň na okamih odlepiť. Napriek matematike a iným predmetom, kde je úspech dosiahnutý len logickým rozmýšľaním, som si gymnázium obľúbila. Spoznala som tu zopár ľudí, ktorí sa akoby samovoľne zaradili do každodennosti môjho života a obávam sa, že sa ma nezbavia ani po maturite.
Hm, maturita... Nerada myslím na budúcnosť a obzvlášť nie na to, kam sa po vyštudovaní gymnázia poberiem. Do myšlienok sa mi neustále vtiera neurčitá vysoká škola so zameraním na zoológiu, ale triezve zhodnotenie mojej inteligencie, schopností a cieľavedomosti spolu s nie práve najpriaznivejšími podmienkami pre prírodovedcov na Slovensku, o ktorých počujem z každej strany, ma nútia túto predstavu zatlačiť naspäť tam, dokiaľ sa vynorila. Jedno viem však isto – od života očakávam viac, ako prebúdzať sa každé ráno s pocitom, že musím ísť do práce, ktorá ma vôbec nebaví a nenapĺňa pocitom, že som pre tento svet aspoň štipku užitočná.

Čítaj ďalej

The illnes

Som šibnutá... A chorá

Nevyliečiteľná choroba,
vtieravý streptokok,
hostiteľ - mozog
rozožieraný chamtivosťou lásky.
Lásky?
Neschopný myšlienky,
neschopný radosti,
neschopný vnemu.
Doktor vraví:
,,Chce to čas."
A dáte mi ho
v tabletkovej forme?
Len jeden hlt,
nepríjemná pachuť, možno hrča v hrdle..
A mozog pripravený
na ďalšie koky.

Čítaj ďalej

Odkaz

Nie som podľa Vašich predstáv...

Nikdy nebudem mať doktorát z medicíny, ani nie som nadmieru obľúbená medzi ľuďmi. Nedá sa na mňa takmer v ničom spoľahnúť. Neexcelujem v škole. Neudržiavam okolo seba bezchybný poriadok. Emócie sa zo mňa vyvalia už pri jemnom štuchnutí. Nepočúvam jemnú popovú hudbu. Mám radšej knihy ako televízor a komunikovanie s ľuďmi.

Moj charakter je ohyzdený nepríjemnými vlastnoťami, no to malé množstvo dobrých vo mne utláčate. Myslíte, že Váš krik a zákazy ma povahovo vytvarujú do silnej a sebavedomej osobnosti? Myslíte, že keď ma ponížite neuváženým slovom, vyburcujete ma k lepším výkonom? Myslíte, že Vašou nevšímavosťou u mňa vyvoláte pocit nezávislosti?

Mýlite sa, drahí rodičia. Do života ste mi však poskytli jeden dobrý návod:

Ako sa nesprávať k svojim deťom tak, aby ste v nich zadusili aj posledné plamienky lásky k Vám. Za to Vám ďakujem.

Čítaj ďalej

..Výlet do Bratislavy..

Cenu útechy za najvyššie čelo získava.... áno, dámy a páni, slečna Ľubomíra z Modranky !!!
















Tak toto bol trapas, ej veru.. Pôvodne sme chceli len naplašiť Marienku, ale proste fotoaparáty ma MILUJÚ, takže ma jednoducho MUSEL zachytiť.












Brumiky brum




















Ako vidno, tejto nevychovanice chutná vše -->


































Hviezda večera :D Naša miluvaná profesorka Štefechová :]












A konec, viacej fotiek nebude, keďže pochádzam z rodu lemrus extralemrisus a nechce sa mi. Blé

Čítaj ďalej

I've got a hippy hippy shaaaake

Popravde žečeno, dačo natoľko amerikoidné ako Helovín veruže neoslavujem, ale tentoraz sme museli s Majču spraviť výnimkoš. Dôvod – no predsa školská disko oslava na tému Bubáci a tekvicové riťe! Tuhomilné rozmýšľanie nad výberom kostýmu mi dokonca znemožnilo zaoberať sa mitochondriami a eukaryotickými bunkami. [Napokon, z bioly sme tú sľúbenú písomku ani nepísali, takže nebolo treba.] Vďaka mojim a Majkinym mozgovým káblom poprepájaným bluetooth signálom sme mysleli na jedinú a tú istú masku – DETI KVETOV!! V podstate nám nebolo treba zhotovuvať špeciálne kostýmy a doplnky, všetky “flower power” handry sme mali v skriniach :D A čo sa týka takej tej mierovo-flegmošsko-feťáckej aury vznášajúcej sa okolo podstaty hipíkov, tá sa nám uprieť nedá, aspoň dve z tých vecí náš charakter obsahuje, takže chacha.

Jedna vec bola však mať ideály a druhá ich aj sotiť do reality. [To sa aj trocha rýmuje.. ne?] Nepomysleli sme totižto na maličkosť súvisiacu s prezentáciou imidžu veľmi konzervatívnym Trnavčanom. Predsa len, dlhé voľné polopriesvitné sukne, rozjarené vlasy, moje deravé číny, Majkine disko brejle a šatka kolem čela nevyzerali celkom nepriehľadne. Avšak vďaka odolnosti, psychickej sile a odvahe sme, síce frflavo a nadávajúc jedna druhej do sprostaní a všetkých druhov farmárskych zvierat, napokon došli bez kopačky skíňackou kanadou pred všeznámy gengsta klub Relax. Dosť trapas – na parkete prázdno jak v náckovskej hlave. Odšuchtali sme sa teda do môjho oblúbeného baru Castle Café na pifčo a dačo na zahriatie O:) [Teda len ja, lebo Marienka je trt, kerý sa tvári, že abstinuje.] Keď sme sa vrátili naspäť do Relaxu, žúr v plnom prúde a my ako tancuchtivé lososy sme doň vplávali :D

Ďalej už hádam ani netreba obšírne pokračovať, zhrniem to len – fantasticky sme si zapogovali [A tým aj trocha zmrzačili pár ľudí], predviedli disko kreácie typu umývanie okien, Dežo – potápač a tak podobne, užili sme si čarovnú vôňu potu a hlavne pohľad na trsajúcich profákov !

Ako bonus zdarma pribaľujeme autentické pesničky:

Keďže je lepšie párkrát vidieť ako raz počuť, nech sa lúbenká, foto zábery

No krása..














Zežrala bych jej to flavr pavr tričejzo !














Vidno, že tam bolo riadne nedýchatelne a zapoteno hlavne.



















Ak sa domnievate, že tamtá ťažko identifikovateľná príšera je pani profesorka Vlasta Ružová......................... Tušíte správne !!!











A toď ďalšie ohyzdy - Pati a Saši















...Detektívny dôkaz, že sme našu vtedyvečernú funkciu zhýralých hipisáčiek vzali vážne...





Sme sa pokúsili naimitovať výraz tváre pri ťahaní si z ušúlanej trávy pomätenotvornej..

Čítaj ďalej

..Samota..

Šum krokov rozleptáva ticho
rozhovoru medzi mnou a samotou.
Tvoríme osudový pár,
niekoľko nevier,
pauza, čo nič nevyrieši
a znova spolu,

rozchod v nedohľadne..

Čítaj ďalej

..Moje psisko..

Meno: Khitu (alebo kompromisy ako Kity, Kitina, Kitinka)
Rasa: americký stafordširský bulteriér (píš, jak čuješ)
Povaha: na zaplakanie
Podoba s pánom: očividná

Vo vlastníctve tejto obludy som sa ocitla presne na moje narodky, čiže 16-teho júna tohto roku. Musím teda zverejniť pár ukážok jej podoby, keď to bolo ešte rozkošné nevinné šteniatko.

No, trochu nás to skockuvalo, ale nevadíí. Toď Khitušiak odfotený 17-teho júna, šak vidno aj tú moju bledotu poukazujúcu na nedostatok slniva.
























ááá moje malé gugi bugii.. Len uvariť a zjesť od rozkoše !!
























Všímajte ten figliarsky výraz tváre a lá podomový lupič :D














7.august - šteňacinida sa jej už z tváričky vytratila, ale to krivé ucho jej tiež na vážnosti nepridáva.























Uplne jak mutant. Stále mi musí dokazovať to podobiteľské puto medzi nami, sakra.

Čítaj ďalej

..Vytie na lampu aneb trocha vína robí svoje..

..Koncert - časť druhá..

Jak ždy, aj teraz som musela riadne nakopnúť motor, aby sa mi neušiel len pohľad na zadnú časť busu. I keď to v sukni a teniskách, ktoré som si nestihla ani uviazať, bolo o niečo náročnejšie, ale zvládla som to nakonec. V buse ma dokonca „obšťastňoval“ pohľad na jedného vlasatého týpka navlečeného v tričku s logom „Canibal Corpse“ (metalová vreskot kapela, ktorú, našťastie, nepoznám), často ho stretávam v buse cestou do školy. Keď som vystúpila, Luce na zastávke nebolo, ta jej volám, že dze je. Keďže tá mrcina si dáva načas jak ja, musela som jej ícit naproti !!!
Možno to znie neuveriteľne, ale nezablúdila som a úspešne sme sa stretli :D Po ceste som sa ešte snažila manikúrovými nožničkami úplne zneškodniť žiarivo biely štítok dosť kontrastujúci s čiernou farobu trička (keďže som si ho schválne obliekla naruby, aby som nemusela zbytočne vystavovať na obdiv ten narcistický nápis na ňom, že Nobody’s perfect, but me...), takže som u okoloidúcich určite vzbudzovala dojem serióznosti a hlavne nedrbnutosti. Rutinaa :D
Pred Káčkom som akosi dostala šialenú chuť na zmrzlinu, takže sme si to na minútku odparkuvali do radničnej cukrárne. Teda vlastne Lucinka ostala radšej pred vchodom (ten zmrzlinár vo vnútri asi prechovával hlbokú nenávisť k čiernovlasým ľuďom a Luc jeho hnev vycítila), kým ja som si oranžovučkou zmrzlinkou zdrsnila imidž. Mňamošky.
Potom sme ešte netrpezlivo čekali na Mareka, teda úprimne a vypočítavo povedané - na jeho lístky a hor sa dnu :D
Spočiatku som normálne že nestíhala zatvárať ústa od teho, čo som tak zívala od nudy. [No dobre, ten okamih, jak sa mi prihovoril modrančanský vlasáč s Canibal Corpse tričkom, že „Holka, neni si ty z Modranky?, nebol až taký zaspaniahodný. Teda hlavne pre Lucu, keďže si ze mna odvtedy robila prdel kvoli nemu a spomínala ho častejšie, ako mi bolo príjemné.] Lenže od tej osudnej chvíle, ako nám Lucin milenec Rado (:D) násilne podstrčil fľašu bieleho vína [Až tak násilne to síce nebolo, ale aj tak za všetko zlé môže vždycky chlap, takže na tom vlastne nezáleží O:]. Lucišn si dala do polnoci úžasné predsavzatie - že vypijeme takmer neporušený dvojlitrový obsah fľaše, aby sme nášho alkoholického sponzora naštvali. Priznám sa, že ma nemusela dlho prehovárať a fľaša bola onedlho o dva litríky vína odľahčená. Samozrejme, nie sme žiadne notoričky, ale šľachetné ženy a tou močovinou sme ponúkli Moniku s keksíkmi z Kauflandu, blond Jurka so seksi dvojitým pohľadom (akože brejle mal), veľmo sympatišn chlapcov z kreslolavičky odvedľa a ešte (podotýkam, že nechtiac) tie bujné kry divo rastúce hneď za nami :D Dokonca sa mi ušlo aj pár hltov piva, takže úchyl sklony, keré sa u mňa zvyčajne objavujú v stave pripitosti, boli veru opodstatnené. Netreba sa však obávať, že som šla svoje hormóny vypudiť na dákom nevinnom a bezbrannom mužovi, ale tá hybrid palmička pred Káčkom, kerú som do sýtosti vyombjímala, má ze mna určite traumu :D Nejasne sa mi v hlave zjavuje aj spomienka, že sa vo mne prebudili aj vlkolačie pudy a keďže spln mi nebol k dispozícii, musela som sa uspokojiť s alternatívnym zdrojom zavýjadla - lampou !
No ale dobre bolo, to sa musí nehat (: Okolo pol dvanástej pre mňa došli naši, takže som sa musela trocha sčlovečiť, aby som nemusela na druhý deň hodinu v kuse počúvať prudko poučnú prednášku na tému „Mladiství a alkohol“. Síce rodiče podľa výparov z mojej ústnej dutiny usúdili, že som pila pivečko, ale na tento zlatistý mok nemajú (vďakabohu !!!) také ťažké srdce, takže som vyviazla bez psychického zranenia a na druhý deň mi maminka ochotne pripravila sardinkovú pomazánku a tatinko si zo mňa robil srandu, čo je u nás znak dokonalej pohody :D

Čítaj ďalej

Keď je šťastie unavené..

..Koncert - časť prvá..

Ráno som sa vykotila z postele s príchuťou riadne pikantnej nálady. Akoby to nestačilo, s tatkom sme na seba schuti nahučali [Nemá význam opisovať okolnosti.], takže sa divím, že sa mi z uší nerazila para. Chcela som sa teda trocha odreagovať za kompom, šak na ICQ skoro ždycky trčí niekto, kto je ochoten znášať moje ufrflané reči.
No, nebolo tam jedinej schopnej zelenej kvecinky, teda až na kamaráta Mareka [Je to síce taký kamarát, že sa vidíme raz za dva mesáce a konec, ale šak.. ], ktorý sa ma pýtal, či idem na koncík do Káčka. Ptal sa ma to už deň/dva predtým, ale po predošlom masakri, kedy som sa mesác tešila na konc a mama ma totálne odfajčila, že ma nikam nepustí, som ani kúskom nosa nedúfala, že by som nakonec mohla íst.
Ale jak mi ten chalan napsal, bola mama hned ve vedlajšej izbe a tie zbytky zbujačených nervov z hašterice s tatkom mi pravdpodobne dodali trocha guráže a vybafla som na ňu kveščn, že či by som mohla dnes ícit očakávajúc ako odpoveď tú najhoršiu formu „nie“. Vraví sa však, že keď je šťastie unavené a zúfalé, tak je ochotné sa natiahnuť aj na taký beznádejný prípad, jak som ja :D Síce mama len s nevôľou pripustila, že by som „v dajakom pajzli trepala s hlavu na tie búchanice“, jak ona vraví, ale povolila a to je hlavnišn.
Ešte som však nemohla víťazoslávne vrážať päsť do vzduchu, pretože nebolo s kým ícit ! Porád som teda volala Lucišn, chápete, moja verná parťáčka na metalové koncerty :D Temu šťastiu som sa asi natolik zalúbila, že na mne zostalo vyvalené aj v tej chvíli a s Luc som sa napokon nejak dohodla !!!
No proste anbilívebl ! Som sa cítila, jak keby som strávila pol dna v spoločnosti nahúlených hipíkov, faktične :D Chápete, som zvyklá skôr na tie ble pocity, že teším sa dlho na volačo a temer ždy sa to nejak skazí a mám z teho v hlave len tornádo sklamania a hnevu. Ale teď.. Aboslútne som s tým nerátala a čože sa nestane? Tuším bych mala začat častejší verit na priam brilantnú účinnosť smolného pachu v mojem okolí :D

Čítaj ďalej